Ĕlĕa, æ, f. (\kern0.05emἘλέα), Élée ou Vélie [ville de Lucanie, patrie de Parménide et de Zénon] : Cic. Nat. 3, 82 ||
-ātēs, æ, m., Cic. Tusc. 2, 52, d'Élée ||
-ātĭcus, a, um, éléate, éléatique : Cic. Ac. 2, 129.