Retour
convīcĭum,
Page numérisée
2 convictĭō,
Ouvrir
1 convīctĭō,
ōnis,
f.
(convivo),
action de vivre avec, intimité :
Cic. Fil.
Fam.
16, 21, 4
||
pl.
Cic.
Q.
1, 1, 12
= convictores
.