clŏāca, æ, f. (cluo 2), égout : Cic. Sest. 77 ; Hor. S. 2, 3, 242 ||
Cloaca maxima, le grand égout [à Rome] : Liv. 1, 56, 2 ||
[fig.] ventre : Pl. Curc. 121. ↣ autres formes : clouaca, clovaca, cluaca.